Zuzana Krajčovičová
Aj na mojom okne
Pred dvoma rokmi som neodolala a kúpila si prvú orchideu. Ich krása si ma za ten čas úplne podmanila a ich pestovanie je momentálne mojím koníčkom. Srdečne vás pozývam na parapet nášho východného okna.
Bývalá študentka, momentálne už zamestnaná na plný úväzok, ale aj napriek tomu ešte stále Lumeňáčka, dobrodruh, foto-nadšenec a cestovateľ. :) Zoznam autorových rubrík: FOTO, Cestovateľské zážitky, Príhody a život, Hudba, Trochu kreativity, Súkromné, Nezaradené
Pred dvoma rokmi som neodolala a kúpila si prvú orchideu. Ich krása si ma za ten čas úplne podmanila a ich pestovanie je momentálne mojím koníčkom. Srdečne vás pozývam na parapet nášho východného okna.
O Spišskom hrade, jeho histórii a atrakciách som čítala už veľmi veľa krát. Nikdy predtým som ho však nevidela a neprešla sa nádvoriami a okolitou prírodou. Tento rok som si dala záväzok pozrieť sa na miesta na Slovensku, ktoré sú pre mňa nové. Moja prvá cesta viedla práve na Spiš.
Zopár pohľadov na rozkvitnutú čerešňu, tulipán, jabloň a slivku, ku ktorým sa stále vraciam v spomienkach.
Hoci poľadovica väčšinu ľudí neteší, nájdu sa aj výnimky. Dnes som sa na našu záhradku v zajatí ľadu pozrela zblízka.
Aj daždivá jeseň má svoje čaro...len sa treba pozrieť poriadne zblízka.
V jedno popoludnie som vybehla do záhrady vyskúšať nový objektív. Pochopiteľne sa mi po krátkom hľadaní podarilo nájsť objekt = obeť.
Keď som na jar zasadila v našej záhradke kvety a následne som odcestovala, skutočne som neverila, že by niektoré z nich mohli prežiť. Naši sa však o ne krásne postarali a pred pár dňami na mňa čakalo prekvapenie.
Priatelia často nevedia pochopiť, ako je možné, že som schopná nájsť štvorlístok. Stačí, aby som išla okolo malého trávnika tak ako včera a pozorne sa zadívala.
Celé týždne som sa nevedela dočkať, keď už začnú kvitnúť repkové polia. V sobotu som sa s mojou drahou polovičkou mohla konečne vybrať na prechádzku.
Štyri ročné obdobia a štyri rôzne pohľady na tú istú jabloň.
Znakom, že prichádza jar nie sú len rozkvitnuté stromy či kvety, alebo voňavý vzduch. Osadenstvo lienok sa minulý víkend rozhodlo, že opustí svoje zimovisko v kríku mäty priepornej priamo pred mojimi očami.
Keď sa podvečerná obloha rozhorí presne tak ako dnes, s úžasom ju pozorujem. Obláčiky unáša vietor, tiene a hra farieb vďaka zapadajúcemu slnku tvoria krásne predstavenie - a navyše, premiéra je každý deň.
Tento víkend som neďaleko Hrubej Borše na vlastnej koži okúsila, aké to je, keď dažďu nohy visia. Bolo úžasné pozorovať rýchlo meniacu sa krajinu, hru svetla a tieňov, cítiť vietor, ktorý menil svoju intenzitu. Najkrajším prekvapením bola určite dúha a jemné kvapky dažďa, ktoré dopadali na moju tvár.
Mesiac. Vnímam ho už celé roky. Občas ho pozorujem, ale ešte nikdy som ho neodfotila. Až dnes večer, keď vchádzal do splnu a bol dostatočne nízko.
Toto pávie pero máme doma už roky. Chodila som okolo neho, pri upratovaní oprašovala prach, presúvala ho. Hoci ma vždy fascinovalo, ako sa na svetle menia jeho farby, nikdy mi nenapadlo prizrieť sa mu bližšie. Neviem ako, neviem prečo, ale minulý víkend sa zrazu ocitlo v mojich rukách...
Už je tma. Od chvíle, keď som s nadšením vybehla na náš balkón neprešlo ani pätnásť minút. Po dlhej dobe ma opäť upútali farby zapadajúceho slnka. Veľmi som sa o tento výhľad chcela podeliť, ale okrem mňa nie je nikto doma. Tak ste to schytali vy - nech v tom nie som sama!
Taký skvelý Silvester som nezažila už pár rokov. Tento deň mám dokonca rada, v príprade, že ma nikto nenúti do bujarej zábavy, opíjania sa alebo hádzania delobuchov. Najradšej ho trávim s rodinou alebo priateľmi, niekde ďaleko od televízie a hluku, pri kozube, spoločenských hrách a zábave. Keď sa mi naskytla možnosť stráviť vstup do nového roka na chalupe s mojimi najbližšími priateľmi, neváhala som. Vybrali sme sa do Hornej Breznice (Púchov). Je to skutočne krásna dedinka, takmer na konci sveta. Ako každá obec, aj táto má svoje čaro aj problémy. Je však jedným z miest, kde zastal čas a ponúka priestor na to, aby sme vypli. Ja som tak urobila s veľkou radosťou.